Neviditeľné vlákna mycélia sa prepletajú s kybernetickými sieťami vo svete, kde sa mikroskopické životy stávajú architektmi nových zmyslov. Ocitáme sa v priestore medzi – medzi ľudským a mimoľudským, medzi organickým a technologickým, medzi tým, čo je, a tým, čo by mohlo byť. Symbiotické baktérie šepkajú tajomstvá o magnetických poliach, zatiaľ čo ružové membrány pulzujú v rytme posthumánnych túžob. Je to svet, ktorý existuje po antropocentrizme, ale zároveň pred novou formou spolunažívania – kde sa radikálne spojenia rodia v útrobách organických technológií a kde sa učíme vnímať inak, hlbšie, sympoeticky. Chamrazová čerpá z nedávnych empirických výskumov, ktoré preukázali, že magnetický „šiesty" zmysel niektorých zvierat nepochádza z ich vlastných buniek, ale zo symbiotických baktérií žijúcich v ich telách. Títo neviditeľní sprievodcovia sa v jej umeleckom univerze stávajú kľúčom k novým posthumánnym senzorickým možnostiam. Autorka tak spochybňuje lineárne predstavy o ľudskom pokroku založenom na dobývaní technologických oblastí a namiesto toho ponúka víziu radikálnych spojení – stavov, v ktorých je možný hlboký súcit a skutočné porozumenie medzi človekom a mimoľudským.
Projekt sa vzpiera antropocentrickým technonaratívom transhumanizmu, ktoré nám sľubujú superinteligentných kyborgov a božskú formu bytia prostredníctvom strojových vylepšení. Chamrazová namiesto toho stavia do centra pozornosti organický život vo svete, kde sa esencia ľudskej biológie rozplýva a začleňuje do všeobjímajúcej, transcendentálnej organickej entity, ktorá popiera hierarchické medzidruhové vzťahy. Inšpirovaná konceptom sympoiesis Donny Haraway – slova pochádzajúceho zo starogréčtiny: sún („s", „spolu") a poíēsis („tvorba", „produkcia") – prekonáva tradičné chápanie medzidruhových výmen ako symbiózy. Výstava pozostáva z viacerých médií, ktoré sa vzájomne dopĺňajú v jednom celku. V jej 3D animovanom filme "Radical Connections ~ Beyond a Symbiotic Sensation" sa stávame svedkami budovania sveta, kde sú technológie, ľudia, zvieratá a rastliny hlboko prepojené vďaka organickým, vodno-káblovým žilám a mycéliu. Autorka používa lákavú, hravú estetiku mäkkých tvarov a ružových farieb, ktoré však nie sú len povrchovou sedukciou. Ružové membrány pulzujúce v rytme posthumánnych túžob vytvárajú priestor pre hlbšiu kontempláciu a „pomalé uvažovanie" o budúcnosti našej planéty a jej ľudských, aj mimoľudských obyvateľov. Využíva NASA nahrávku zvuku čiernej diery, ktorý je metaforou časopriestoru tejto špekulatívnej budúcnosti. Paradox je zámerný – zatiaľ čo slovo „singularita" v teórii popisuje stred čiernej diery, technologická singularita označuje hypotetický moment neovládateľného technologického rozvoja. Chamrazová tak vytvára sonickú paralelu medzi kozmickou a technologickou nekonečnosťou, v ktorej sa jej organické vízie pohybujú.
Okrem animovaného filmu je divák konfrontovaný 3D tlačovými skulptúrami mycélia, ktoré materializujú organickú estetiku digitálnych svetov, lentikulárny obraz "In-Between" zobrazujúci fluiditu hraníc medzi stavmi bytia a virtuálnu realitu, ktorá rozširuje filmový príbeh z perspektívy mikroorganizmov. Táto transmediálna stratégia nie je len technickým riešením, ale filozofickým gestom. Práve tak, ako sa v jej vízii prelínajú organické a digitálne systémy, aj mediálna rozmanitosť výstavy reflektuje sympoetickú povahu reality, kde sa rôzne formy bytia a percepcie stretávajú a spoluvytvárajú nové možnosti existencie. V čase, keď žijeme v „zlatom veku dystopickej fikcie", sa jej projekt stáva aktom odporu proti fatalizmu súčasnosti. Autorkine imaginárne svety sú síce únikom z reality, ale zároveň ozvenou skutočnosti. Balansovanie medzi faktom a imaginatívnou špekuláciou, medzi absurditou a nevyhnutnosťou vytvára neistotu, ktorá umožňuje divákovi „nájsť pohodlie v nepohodlí" a nechať sa vtiahnuť do procesu, ktorý odmieta technocentrický prístup v prospech hlbšej reflexie o ekologických a etických dimenziách našej planetárnej existencie. Projekt ponúka víziu sveta, ktorý existuje po antropocentrizme, ale zároveň pred novou formou spolunažívania, kde sa radikálne spojenia rodia v útrobách organických technológií. V dobe akcelerujúceho technologického pokroku a rastúceho uvedomenia si environmentálnych výziev, Chamrazová ponúka tretiu cestu – nie únik do technologického transhumanizmu, ani návrat k preidealizovanej prírode, ale radikálne prehodnotenie našich vzťahov s mimoľudským svetom prostredníctvom mikroskopických spojencom, ktorí už teraz žijú v našich telách a formujú naše vnímanie.
Patrícia Chamrazová je vizuálna umelkyňa, ktorá sa venuje umeleckému výskumu orientovanému na súčasné otázky ekológie, akcelerujúceho technologického rozvoja a mimoľudských vzťahov. Využíva fluiditu umeleckých médií, jej prax zahŕňa film, audiovizuálne inštalácie, a XR, ktoré, často rozširuje o formy textových výpovedí a objektových prvkov. Prechádza od abstraktného k organickému, od konceptuálneho k intuitívnemu, od vedy k metafyzike. Využíva prístup, ktorý charakterizuje imerzívnosť a mäkká digitálna estetika s cieľom transformácie vo fyzickej aj digitálnej sfére. Inšpiráciu čerpá z posthumánnej filozofie, mikrobiológie a štúdií nových technológií. Absolvovala štúdium intermédií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a transmediálneho umenia na Univerzite aplikovaných umení vo Viedni. V súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu digitálneho umenia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
