Jarmila Sabová Džuppová - Páv a bažant podľa vzoru dub

Pred obrazmi Jarmily Sabovej Džuppovej sa môže stať, že čas nám začne plynúť inak ako v toku uponáhľaného dňa. Vytrhne nás z rutiny a v myšlienkach privedie do sveta spomienok, predstáv, snov, mýtov aj znepokojivých paradoxov a konfliktov života, ktoré autorka obrazovou rečou pomenúva. Symbolmi v podobe ľudí, zvierat a predmetov otvára mnohé vrstvy asociácií. Ich príbehy však nie sú zo sveta rozprávok, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V obrazoch Jarmily Sabovej Džuppovej sa život a tvorba prelínajú, za mnohými je konkrétny príbeh spojený so svetom autorky, prepájajúci prítomnosť s minulosťou a budúcnosťou, nebo so zemou. Stáva sa jej, že dvojníčku ženy, ktorú práve maľuje, stretne pri bankomate v uliciach Michaloviec; plechovka s paradajkovým pretlakom Mutti v regáli obchodu jej doplní mozaiku úvah o matriarchálnych princípoch sveta a delfíny z obrazov prenesú posolstvá aj do jej snov. Bulgakovov román Majster a Margaréta jej umožní čítanie a interpretovanie života v každej etape nanovo; neďaleká Šírava, kam chodieva otužovať, sa pre ňu stáva očistným Jordánom či Styxom, prechodom medzi rôznymi úrovňami vnímania. Nič neberie ako náhodné a všetko jej postupne zapadá do väčšieho celku, to pekné, aj to zložité. Obrazy sú ako zastavenia na ceste. Maľuje ich na sololit, čím vyjadruje istú provizórnosť, dočasnosť, dištanc a aj osobnú pokoru. Cez konkrétne motívy presakuje nadčasovosť a tajomnosť, ktoré dokáže „medzi riadkami“ zachytiť. Senzitivita autorky k vnútorným aj vonkajším podnetom a schopnosť dať význam drobným a prehliadaným udalostiam života, jej umožňujú dekódovať ich obsahy aj pre nás.
Jarmila Sabová Džuppová patrí k silnej a neprehliadnuteľnej generácii autoriek košického okruhu, ktoré, prevažne v médiu maľby, autenticky reflektujú osobné prežívanie života, vzťahov, partnerstva, materstva a najmä vlastnej identity (Lucia Dovičáková, Ildikó Pálová, Vlasta Žáková, Andrea Čepiššáková, Eva Moflárová a i.). Jarmila Sabová Džuppová medzi nimi vyniká ako solitérka s jasným, charakteristickým rukopisom. Pracuje s izolovanými vizuálnymi znakmi, ktoré dominujú často prázdnej obrazovej ploche, videnej akoby z perspektívy dieťaťa. V začiatkoch tvorby to boli na svet detstva odkazujúce predmety ako kolotoč, luster, klavír, loď či vlk. Dnes sú to delfíny, kravy, podjazdy budov, poháre, soľničky, anjeli, či postavy šamanov a silných žien, v ktorých môžeme vnímať napätie mužsko-ženských svetov. Postavy zobrazuje často odzadu, čím nám umožňuje dívať sa nie na ne, ale spolu s nimi. A spolu s autorkou.