Michaela Moravčíková - Silver Surfing

Výstava Silver surfing prináša na Slovensko príležitosť zhliadnúť obrazy autorky, absolventky bratislavskej VŠVU, žijúcej posledné roky v Hamburgu. Z toho je zrejmé, že prepája viacero svetov, ktoré prinášajú do jej diel rôzne odkazy a skúsenosti.

Moravčíkovej obrazy nesú odkazy na skúsenosti a skúsenosti s odkazmi, bez toho aby vylučovali od Kandinského prizvukovanú samonosnosť abstraktných obrazov a častí abstraktných obrazov. Kde ich môžeme v maliarskej štruktúre procesu a maliarskej štruktúre výsledku u Moravčíkovej lokalizovať?

Zaprvé, podľa môjho názoru, proces aj výsledok autorka spája v odkaze na každú a každého vlastnú skúsenosť, s videním za zavretými viečkami. Za druhé, ich spája v simultánnom nahliadaní procesu a výsledku do skúsenosti odkazujúcej na pop-kultúrnu postavu Silver Surfera. A za tretie, spojené nahliadanie výsledku a procesu privádza k samonosnosti abstraktných foriem dejúcich sa ako uvidené počas dívania sa v tme, do tmy či do nočnej oblohy. Autorkinými obrazmi tak máme pred sebou rôzne druhy obrazov.

Aké je charakteristika obrazov za očnými viečkami? Po zavretí očí videnie neprestáva. Väčšinou si vtedy prestanem uvedomovať, čo vidím. Avšak môžem, pokiaľ spojím dve činnosti do jednej a to rozoznávajúce, predmetné videnie a vidiace videnie (Imdahl). Vytváral by som obrazy na mojom očnom pozadí, a ako Homér by som si mohol pamätať, čo by som dívaním sa do prázdna vytvoril. Tento priestor za očnými viečkami je prvý a posledný. Dívať sa na obrazy Michaely Moravčíkovej je podobné ako uvedomiť si za viečkami prázdnotu sprevádzanú dychom, možno vlastné ja.

A tak sa dívam do tejto tmy ako do oblohy, a zakaždým je iná, nikdy úplne oddelená od sveta. Vstupuje do mňa horúca modrá tma letnej noci a vlhká tma sivej a oranžovej zimy, tma letná a tma zimná. Tma biela, ktorú používa aj Michaela. Zavrieť oči nestačí; vedomiu zavrieť oči nestačí.

Za viečkami sa zas ukazuje päť typov obrazov: 1. paobrazy spôsobené jasom, 2. bez vidiaceho videnia neovplyvniteľný rôznofarebný šum (glanc), 3. náhle presné objavenia vizuálne podobné snu (gaze) a 4. množstvo obrazov - predstáv, na ktoré veľký vplyv nemá rozdiel medzi dňom a nocou. V predstavovaní si a podržaní videného vo vedomí, tiež nie je rozdiel medzi dívaním sa za tmy či za svetla.

Piaty typ, ktorý môžeme nájsť za oboch podmienok a je zároveň typom obrazov-predstáv, ako aj typom obrazu videného za viečkami, sme nazvali Seifertom (Zervan, Novosad). Tvoria ho neodbytné obrazy, ktoré sa objavujú presne rozoznateľné a mimo našu kontrolu gánia (glare) na povrchu očnej buľvy. Patria mi, aj keď ich nechcem, pod telom mi buble vedomie, neschopné sa vzbúriť proti videnému.

Naproti tomu, Silver Surfer, nachádzaný u autorky ako druhý druh obrazu skúsenosti s odkazom, uzavrel zmluvu s Galaktusom o nenutnosti vnímať. Všetky Surferove obrazy mimo rozoznávania sú vypnuté, aj metaforicky sa od neho odrážajú. A to večne. Silver Surfer je totiž sonda (Kosmel) letiaca vesmírom hľadajúca svojmu pánovi Galaktusovi planéty na zožratie (Smrť je mojím remeslom).

Príchod Silver Surfera je zvestovaním skazy, následne ihneď odlieta hľadať ďalej, pričom sa neskôr dovalí o niečo pomalší Galaktus. Silver Surfer, narozdiel od neho, hlad nemá. Môžeme ho tak považovať za zhmotnenie rozoznávajúceho, predmetného videnia využívaného najmä praktickými potrebami. Surfer sa nachádza vo svojej funkčnosti, v ktorej stráca vedomie. Fanúšikovia zas neodbytne hľadajú stopu Silver Surferového vedomia pochádzajúcu z minulosti, kým ich scenáristi kŕmia jeho či jej smútkom.

U Michaely Moravčíkovej je stopa Surferovho vedomia podobou jeho pohybu priestorom, blízky či vzdialený záblesk, podobný zablesknutiu (glanc) v šume za očnými viečkami. Surfer je rozoznávaný a rozoznáva podľa zalesknutia, čím môže byť rozoznaná aj autorka. 

Tretí druh obrazov pochádzajúcich z odkazu na skúsenosť sa týka dívania v tme, do tmy a nočnej oblohy. Moravčíkovej obrazy však nesú o jeden prvok naviac, teda menej, pretože v jej obrazoch podobne ako vo vesmíre, svetlo nemá dominantnú pozíciu akú má Slnko zo Zeme. Rozoznávané objekty na jej obrazoch vrhajú tiene zo svetla, ktoré nie je všeplatné. Aj keď môžu evokovať pozemskú architektúru, dostávajú ma do vesmíru za očné viečka Silver Surfera.

Ako bolo naznačené vymenované tri druhy obrazov sa môžu vo vnímaní obrazov Michaely Moravčíkovej preklápať jeden do druhého, prechádzať z jednej vlny na druhú: rozhľahlosť za viečkami do pohľadu Silver Surfera z vesmíru. Šumivé zachvenie výparov z iskier za viečkami do zazretia sondy, Silver Surfera, ako stopy vedomia. Neodbytné svetlá v noci a samonosná presnosť hviezd sa zas môže preklápať do neodbytných, ale najviac nehmotných Seifertov, obrazov - predstáv. Vzájomná podobnosť obrazov dáva tiež otázku, do akej miery je veľkosť nočnej oblohy veľkosťou videnou za zavretými viečkami?

Odolnosť neuviditeľného vesmíru vedie k videniu v tme, vedomiu, ktoré nevie či sa díva do seba alebo naokolo.