“Tento projekt je o tenkej hranici viditeľnosti a neviditeľnosti, o existencii a neexistencii, o miestach a nemiestach, o fyzickej prítomnosti a dematerializácii, o miešaní časov, ako aj o ich zastavení a negácii, o nemožnosti definície budúcnosti a o idealizácii cez to najpoužívanejšie médium v súčasnosti. O fotografii a utópii - o photopii.”
Ema Lančaričová
Výstavný projekt Photopia prezentuje dlhodobo rozvíjaný projekt Utópia vizuálnej umelkyne Emy Lančaričovej. Na aktuálnej výstave sa objavujú nové práce s instantným materiálom Polaroid, či lentikulárne tlače vyhotovené stereo-fotoaparátom. Ideovým ťažiskom zostáva pojem utópia, ktorý aplikuje na filozoficky ťažko uchopiteľné médium fotografie a je vo všeobecnosti chápaný ako nejestvujúce miesto s absenciou času. Vizuálnym prvkom zastupujúcim toto uvažovanie sa v sérii stáva stĺp, respektíve stĺporadie opusteného industriálneho areálu. Svoje miesto na výstave dostávajú aj fotografie už neexistujúcich budov, interiérov a štruktúr nájdených degradujúcich objektov. Tie pôsobením času odhaľujú vrstvy, ktoré autorka prirovnáva k vrstvám svetlocitlivého materiálu, do ktorého je otláčaný výrez času a priestoru. Fotografia má schopnosť tieto fyzikálne veličiny zmraziť do jedného momentu, pričom v sebe sústreďuje minulosť, prítomnosť i budúcnosť, stávajúc sa utópiou; nemiestom a nečasom. Podobne aj samotný svetlocitlivý materiál má vizuálne vlastnosti, farebná sýtosť, či pomalá degradácia obrazu, ktoré navodzujú pocit nostalgie z nedosiahnuteľnej minulosti, či ešte neprežitej budúcnosti. Vrstvy autorka chápe ako vytváranie archívu a oživovanie blednúcich spomienok na toto miesto ako aj na jeho idealizáciu. Repetíciou motívu upozorňuje na technickú podstatu fotografie a možnosť jej nekonečného šírenia. Tento technologický princíp negujú náhodné chyby fotografického materiálu a tak sa výsledok stáva originálom. Komplexnosť utopickej atmosféry dotvára experimentálno-ambientná zvuková stopa hudobníka Morgien, ktorý využíva asynchrónne zdvojenie slučky identického hudobného motívu. Zamrznutie v čase v spojení s jeho plynutím tak tvorí nový celok, ktorým zvukovo reaguje na ústrednú ideu autorkiných diel.
