Existujú rozličné podoby šťastia. Je ich azda toľko, koľko je na svete ľudí. V súvislosti s tým je teda pravdepodobné, že naše osobné očakávania od "šťastia" nemusia byť celkom univerzálne platné. A navyše... Je pre život človeka šťastie nevyhnutné? Musíme byť neustále bezpodmienečne šťastní, aby sme žili kvalitný život? Niekedy sa zdá, akoby mnohí ľudia so šťastím priam bojovali. Alebo sú šťastní len vtedy, keď sú práve nešťastní. Možno je to tým, že sa naše privátne predstavy o šťastí líšia. To však nevadí... Máme na ne nárok a môžu platiť výhradne pre nás samých. Šťastie nemusí byť predsa iba o zdieľaní. Jeho vybrané podoby sú často skryté pred svetom a neraz dávajú zmysel len tomu danému šťastlivcovi, pričom inému môžu pripadať nedostatočné, či dokonca nešťastné.
Miro Trubač je dokumentaristom týchto osobitých verzií šťastia. Scény, ktoré v jazyku figurálneho sochárstva vytvára, sú výsledkom zažitých, no nezriedka aj celkom fiktívnych situácií. Zdajú sa byť vďaka zdanlivej jednoduchosti ľahko čitateľné, no pri pozornom sledovaní dokážu zaskočiť absurditou konania hlavných hrdinov a hrdiniek, budujúcich vlastné mikronaratívy. Tieto sa potom pretavujú do psychologických topoi, ktoré sa v spoločenskom správaní síce v hĺbke skrývajú, zvyčajne však nebývajú vizualizované, ba dokonca ani verbalizované. Sú príznačné špecifickou zmesou iracionality a poetickosti zároveň, aké nezriedka ponúka len bežný život v spoločnosti.
Trubač jednotlivé verzie inšpirácií hľadá v intímnom, verejnom, rodinnom i pracovnom živote, kde narúša ich bežné schémy, vymieňa v scénach očakávané úlohy, tvorí situačné paradoxy a nenásilne ich ponúka diváctvu ako nové interpretácie vybraných udalostí. K psychologických fenoménom prežívania šťastia pritom pristupuje s nadhľadom a odťažitým, zároveň však úprimným prístupom. Tým, že predstavuje rozdielne snahy o naplnenie života zmyslom, provokuje diváctvo k zamysleniu nad jeho vlastnými. Nezaujatým prístupom nazerania na rozličné verzie šťastia dokazuje, ako si v autentických verziách šťastia dokážeme byť vzájomne na míle vzdialení. Vďaka tomu, že tak koná surovým jazykom hrubo modelovaných bielych sôch, patrí na slovenskej scéne k solitérnym autorom.