Michel de Certeau v kontexte sociálnej a subjektívnej dimenzie opisuje mesto ako dynamické napätie medzi plánovanou urbanistickou stratégiou a každodennými taktikami jeho obyvateľov. Skutočný život v meste pramení z dynamického konfliktu nemennej stratégie a prispôsobivej taktiky na úrovni chodcov.
Verejný priestor mesta je utváraný urbanistickým a architektonickým riešením, ktoré nie vždy dokáže predvídať budúce okolnosti a pulzovanie života. Tento celostne fungujúci organizmus neustále reaguje na dôležité historické udalosti, ale aj na triviálne, opakujúce sa trasy mestom.
Výstava Ľudmily H. Machovej začala vznikať v roku 2024 počas rezidenčného pobytu v Cité internationale de Arts v Paríži. Toto ohromujúce mesto zaiste ponúka pestrý materiál na výskum najrôznejších sociálnych aspektov urbánneho života. Machová sa rozhodla sústrediť na prehliadané, opomínané, zanedbané a na prvý pohľad nedôležité fragmenty mestskej infraštruktúry a jej vyvinutého ekosystému.
Využila prechádzky zákutiami mesta ako koncept všímania si opomenutých (ne)miest. Fotograficky zachytila rôzne mikro-prostredia na okraji záujmu obyvateľov či turistov. Poukázala na „banálne“ miesta, v ktorých dochádza k spontánnej procesuálnej performancii buriny, nežiaducej v rámci urbanisticko-architektonického zámeru. Nenápadné pozorovanie mesta sa samo osebe stalo osobnou performatívnou situáciou a konceptuálnou stratégiou. 
Rozbujnené rastlinstvo, podobne ako typická mestská fauna, sa prispôsobilo prostrediu, ktoré umelo vytvoril človek. Tento vzťah nie je jednoznačne parazitický alebo agresívne teritoriálny. Holuby či burina neprinášajú človeku úžitok, ale nespôsobujú mu ani významnejšiu ujmu (ak opomenieme biele značky na kabáte, ktorými nás holuby občas pozdravia). Sú prítomné v bezprostrednej blízkosti človeka a využívajú výhody plynúce z tohto spolužitia. Existencia synantropných organizmov v mestskom prostredí je vlastne dobrou správou o tom, že ľudstvo nie je užitočné len samé pre seba.
Inštaláciu výstavy Overlooked Territory v bratislavskej Galérii Médium tvoria maľby, závesné inštalácie a objekt v priestore. V sérii monochromatických závesných obrazov prevažne vo farbách mestskej šedi expandujúcich do priestoru farebne akcentujú dva obrazy v pastelových odtieňoch ružovej a modrej, ktoré náznakovo akoby romantizujú mestské prostredie. Autorka akcentuje dôležitosť použitých materiálov. Linoleum a drôt v kontexte maľby vytvárajú dichotómiu bujnenia prírody, ktorá sa dokáže adaptovať a prežiť rôzne extrémne podmienky, zatiaľ čo artificiálne materiály časom podliehajú korózii či iným typom materiálovej deštrukcie. Priestorový objekt uprostred galerijného priestoru pôsobí ako torzo pamätníka bývalého režimu. Tvárne linoleum sa prispôsobuje, navíja sa, roluje a siaha do výšky ako komín továrne. Jeho prispôsobivé vlastnosti sú žiadané, lebo schopnosť zakriviť sa alebo poohýbať realitu je výsadou mocných a úspešných.
Machová naplno testuje materiálové kvality linolea. Vyrezáva tenké štrbiny, ktorých absencia v ploche obrazu sa stáva kritickým momentom: čo je nežiaduce a nadbytočné má byť vytrhnuté a odrezané. Zostala len prázdna škára, ktorá prekvapí ako ticho v skladbe. Povyrezávané časti materiálu zvädnuto vyčnievajú do priestoru a dožadujú sa odpovedí. Prehliadané a umlčané územia Machová teraz necháva rozoznieť v podobe grafickej partitúry vyrezanej do linolea. Akoby zaryla do sociálnej i priestorovej škáry, ktorou sa snaží zintenzívniť a scitlivieť naše vnímanie bežnej reality.
In the modern world I don´t feel anything in the modern word (Fontaines D.C.)
Čím boli kedysi tieto mikro-lokácie, a pre koho boli určené ? Slávne námestia minulých režimov sú dnes vyprázdnenými betónovými miestami duchov. Cez Machovej výstavu Overlooked Territory presakuje na povrch minulosť. Všetko to nadšenie a odhodlanie, plánovanie lepších zajtrajškov je zastreté násilným vysťahovaním, migračnými krízami, chudobou, prisťahovalectvom, sociálnymi neistotami, vyvlastňovaním, násilnou kolektivizáciou a zastrašovaním. To všetko samozrejme „jedine pre ľudí“. 
Machovú zaujímali zdanlivo neestetické mestské zátišia a stavebné sutiny už v sérii Emittance (2020), ktorá bola čisto maliarskym súborom, až následne začala v tvorbe používať nájdené prírodné a artificiálne prvky. Polystyrén ako archetypálny prvok pseudorenovačnej zatepľovacej éry a široká škála stavebných i odpadových materiálov sa stali súčasťou aj jej ďalších inštalácií (Re-emerging Hybrids, 2024). V roku 2023 v galérii Médium Machová prezentovala sériu Archivist of Hybrids. Výstavný priestor bol husto pohltený inštaláciami a objektami z odpadových materiálov v kombinácií s prírodninami.
Minimalizovanie použitých materiálov a inštalačná vycibrenosť vo výstave Overlooked Territory je jasným a zreteľným gestom vyzretého autorského počinu. Napriek trojrozmernosti a materiálovej dualite maľba zostala u Ľudmily H. Machovej kľúčovým médiom výstavy.
Epilóg:
Keď sa prechádzam okolím Kamenného námestia, častokrát si kladiem otázku, či skutočne žijeme trápne-komickú drámu Slunce, seno... Chceme spoločne definovať a plánovať črty mesta, v ktorom sa dobre žije. Stále ide o štylizované schémy a estetizujúce očakávania, ktoré sa týkajú iba exponovaných častí mesta. Tie ostatné sú a zostanú prehliadanými územiami.
Machová vytvára znepokojujúce situácie, ktoré sú v istom napätí medzi homogenitou, prirodzenosťou a spontánnosťou. A aj týmto spôsobom je pre mňa Machovej výstava aktuálnou v kontexte súčasného mestského plánovania.
