Tupá sila

Fotoreporty
A7 rooms Gallery
15.04.2020

Autori:

Michaela Šuranská

Jan Kostaa

Kurátorka: Kristína Hermanová

Tupá sila

Výstava Tupá sila bola koncipovaná vo februári tohto roka - v predvolebnom období, keď sme všetci žili inými témami ako dnes. Mala byť otvorená v piatok 13.3. 2020. Už sme to nestihli. Nainštalovaná čaká na Lazovnej 5 v Banskej Bystrici na lepšie časy. Časť z nej vám teraz chceme predstaviť  a budeme sa tešiť na naozajstnú vernisáž, ktorej termín sa určite časom dozviete na stránkach galérie A7 rooms Gallery.

Tupá sila predstaví diela dvoch mladých umelcov venujúcich sa prevažne médiu maľby s presahmi do inštalácií. Ich súčasnú tvorbu spája svojská interpretácia národných tradiícií a skúmanie, čo všetko sa dá skryť do kultúrnych stereotypov - konzumom vyprázdnené rituály, nevybité silné egá, frustrácie, nesystematické hľadanie svojej príslušnosti k niečomu, čo nazývame národom.

Autori:

Michaela Šuranská

Jan Kostaa

Kurátorka: Kristína Hermanová

Výstava Tupá sila bola koncipovaná vo februári tohto roka - v predvolebnom období, keď sme všetci žili inými témami ako dnes. Mala byť otvorená v piatok 13.3. 2020. Už sme to nestihli. Nainštalovaná čaká na Lazovnej 5 v Banskej Bystrici na lepšie časy. Časť z nej vám teraz chceme predstaviť  a budeme sa tešiť na naozajstnú vernisáž, ktorej termín sa určite časom dozviete na stránkach galérie A7 rooms Gallery.

Tupá sila predstaví diela dvoch mladých umelcov venujúcich sa prevažne médiu maľby s presahmi do inštalácií. Ich súčasnú tvorbu spája svojská interpretácia národných tradiícií a skúmanie, čo všetko sa dá skryť do kultúrnych stereotypov - konzumom vyprázdnené rituály, nevybité silné egá, frustrácie, nesystematické hľadanie svojej príslušnosti k niečomu, čo nazývame národom.

Michaela Šuranská (1993) sa vo svojej tvorbe v posledných rokoch venuje sledovaniu vzniku bizarných kultov, ktoré v sebe miešajú prvky histórie a súčasnosti, idealizmu a nacionalizmu. V maľbách a priestorových realizáciach sa sústavne objavuje niekoľko motívov - symbolických artefaktov, ktoré u autorky počas niekoľkých rokov nadobudli význam svojbytnej ikonografie reflektujúcej jednak osobný, intímny prístup k danej tematike, a zároveň odkazujúci na stredoeurópske mýty a nehody, ľudové tradície, sociálne konvencie a kultúrne špecifiká. Špeciálne miesto v aktuálnej tvorbe zaujíma vertikálny drevený hranol „útočného charakteru“, ktorý sa ako symbol niečoho agresívneho, maskulinneho, odolného a tradicionalistického opakuje v maľbách aj v inštalácií.  

Jan Kostaa (1983) sa dlhodobo venuje skúmaniu pozície silného mužského jedinca, hlavy rodiny, zberateľa trofejí, či už tých loveckých alebo sociálnych. Ako predloha mu slúži ľudský samec, ktorý má väčšinu situácií svojho každodenného diania pod kontrolou a alibisticky sa odvoláva na konkrétne tradície, alebo zvyklosti, prípadne na animálne zákonitosti. Jeho ciele sú jasné a kontrolu si vydobíja sám, tlakom na svoje okolie, fyzickým alebo psychickým. Kostaa sa odvoláva na sociálne monštruózne konštrukty a životnú filozofiu starých otcov, dominantných „živiteľov“ rodín, ktorí mali v týchto témach jasno, a ktorých tvrdá výchova sa odrazila aj na nasledujúcej generácii.