Aký kontakt s praxou očakávajú študenti umeleckých odborov?

Vzdelávanie
Pavol Truben
16.10.2018

Zhrnutie

Tvrdenie, že študenti musia byť zahrnutý do praxe je pravdivé a častokrát zaznieva aj v rámci výučby na umeleckých školách. Uvedomujú si ale, že prax znamená zodpovednosť a tvrdú prácu, kde sa chyby neodpúšťajú? Pozreli sme sa na to po vyhodnotení malého pedagogického experimentu.

 

FOTO: Richard Kučera Guzmán

Kontakt s praxou je nový trend vo vzdelávaní. Minimálne by v čo najväčsej miere mal byť. Čo je ale praxou pre študentov umeleckých odborov, ak na slovensku nie je vybudovaný reálny trh s umením? Prax ukazuje, že ak sa chce výtvarník stať výtvarníkom, musí sa stať samohybnou, motivovanou osobnosťou, ktorá neplní úlohy, ale sama si ich vytvára.

Aký kontakt s praxou očakávajú študenti umeleckých odborov?

Kontakt s praxou je nový trend vo vzdelávaní. Minimálne by v čo najväčsej miere mal byť. Čo je ale praxou pre študentov umeleckých odborov, ak na slovensku nie je vybudovaný reálny trh s umením? Prax ukazuje, že ak sa chce výtvarník stať výtvarníkom, musí sa stať samohybnou, motivovanou osobnosťou, ktorá neplní úlohy, ale sama si ich vytvára.

A tak som ako pedagóg VŠVU vytvoril v rámci svojho predmetu Marketing pre výtvarníkov praktické zadanie, ktoré hodí študentov do prostredia a pred úlohy, ktoré musia riešiť ako jednotlivci, kooperovať v skupine, popri ktorom si vytvoria kontakty s osobnosťami, ktoré im budú vedieť pri ich reálnej kariére pomáhať a výstupom bude ucelený celok s reálnou návštevnosťou verejnosti. Zorganizovať výstavný projekt je v tomto kontexte problematické, najmä z časového hľadiska. Preto rozhodnutie padlo na organizovanie konferencie na tému Marketing v umení, alebo na akúkoľvek tému, ktorá súvisí s praktickými otázkami výtvarníkovho života a jeho prežitia. 

Sem som si postupne zaznamenával priebeh organizácie podujatia a to, ako sa študenti vysporiadali s jednotlivými úlohami.

Zadanie: Zorganizujte konferenciu Marketing pre výtvarníkov, ktorá dosiahne návštevnosť 200+ ľudí. 
Týždeň 1. (81 dní do konferencie)
Z 12 prihlásených študentov prišli 3. Stručne som predstavil zadanie.
Týždeň 2. (74 dní do konferencie)
Z 12 prihlásených študentov sa 5 odhlásilo. Na hodinu prišli 3.
Týždeň 3. (67 dní do konferencie)
Prvý úspech! Prišlo všetkých sedem zostávajúcich študentov. Z AIS-u sa už nedá odhlásiť, tak im predstavujem plné znenie zadania. 
Rozdeľujeme sa do pracovných skupín (booking prednášajúcich, PR a marketing, event manager a projekt manager).
Grant na projekt som už podal, predstavujem pracovnú verziu programu konferencie.
Dostávajú prvé úlohy – navrhnúť svoje tipy na prednášajúcich
Týždeň 4. (60 dní do konferencie) 7. marec
Úspešne sme sa prepojili v online pracovnej skupine na Facebooku pre dynamickejšiu komunikáciu. Niektorí sa stále rozhodujú, do ktorej pracovnej skupiny by chceli patriť. Relevantné tipy na účinkujúcich neprišli. 
Týždeň 5. (53 dní do konferencie) 14. marec
Na stretnutie nikto neprišiel. Dal som si v školskom bufete párky a informoval som o tom svojich študentov cez uzatvorenú FB skupinu. Dal som podnet na vytvorenie zdieľaného google docu, kde sa budú zhromažďovať všetky potrebné informácie. Vytvára sa google doc.
Týždeň 6. (46 dní do konferencie) (21. marec)
Máme stretnutie v plnom počte. Preberáme pracovné veci. Stretnutie sa konečne podobá na stretnutie ľudí, ktorí idú niečo organizovať. Preberáme tipy na účinkujúcich. Nie som s nimi spokojný. Dávame ich dohromady a dávam demokraticky hlasovať. S výsledkom nie som spokojný. Výsledný zoznam nedemokraticky škrtám o návrhy, ktoré s témou nesúvisia, alebo sú príliš marginálne, alebo ľahko dostupné (Prepáč Erik, študenti ťa chceli počuť prednášať, ale keďže učíš na rovnakej škole, tak som ich odkázal na tvoje konzultačné hodiny) 
Týždeň 7. a 8. (39 dní do konferencie)
Každý zo študentov za Booking dostáva na starosti jednu osobu, ktorú má kontaktovať. Niektorých prednášajúcich oslovujem ja. Začínajú sa oslovovať prednášajúci. Študent zodpovedný za rakúskeho prednášajúceho píše rovno dvom (pre istotu) bez spoločnej konzultácie (už má dosť môjho demokratického spôsobu rozhodovania). Ďalší študent píše prednášajúcim, ktorých nemal pridelených, takže im píšeme dvaja naraz rovnakú požiadavku. 
Máme troch potvrdených prednášajúcich. Hurá!
PR oddelenie zverejňuje prvé návrhy vizuálov. Sú slušné. Marketingový plán o ktorom sme sa rozprávali v 6. týždni zatiaľ neexistuje. Čakám.
Týždeň 9. a 10. (25 dní do konferencie)
Študenti prestávajú komunikovať na FB. (Nemalo by to byť naopak?). Črtá sa marketingový plán. Zatiaľ vlažný. 
Týždeň 11. (14 dní do konferencie)
Rozbiehame všetky aktivity naplno. V skutočnosti, ja rozbieham všetky aktivity naplno. Úlohy, na ktorých sme sa dohodli sa neplnia. Pristupujem ku zmene stratégie a demokratický režim mením na diktatúru. Úlohy menovite prideľujem. Zakladáme FB event a pozývame návštevníkov.
Týždeň 12. (7 dní do konferencie)
Máme všetkých potvrdených účastníkov. Line UP je výborný! Snažíme sa promovať udalosť. Riešime samotné miesto eventu. Zisťujem, že študent zodpovedný za samotný event komunikuje zásadne iba v okruhu svojich kamarátov. Tým pádom veci, ktoré jeho kamaráti nezabezpečujú nerieši. 
Týždeň 13 (2 dni do konferencie)
Uvedomujem si, že konferencia nemala žiadne promo. Na PR oddelení školy o ničom nevedia. Nikde ani zmienka. Snažíme sa event promovať cez sociálne siete. Kameraman s nami už štvrtý deň nekomunikuje. Existuje? Nestíham rozdeľovať úlohy. Proaktivita minimálna. Nastavujem voľnospád.
Týždeň 13 (Deň konferencie)
Dávame si spoločný obed. Rozdeľujem úlohy. Prišiel kameraman. Existuje! Ale oznamuje mi, že nemá plnú baterku. Fotograf nevedel, že konferencia bude trvať 5 hodín a potrebuje písať bakalárku. Našťastie je ochotný. 4 študenti riešia nefunkčný projektor. Volám technika. Opäť rozdeľujem úlohy. Polovica študentov robí niečo iné, alebo nič. 
Konferencia dopadla výborne. Prednášky boli výborné. Odchádzam unavený. Kontakt s praxou nebol pochopený väčšinou z mojej skupiny. Aby som nekrivdil, je to pol na pol. To, čo zvyčajne prebehne, keď organizujete projekt v skupine ale nenastalo. Uvažujem či má zmysel takúto aktivitu v budúcnosti organizovať so študentami. 


Záver.
Zapálenie pre vec sa nie vždy dosahuje jednoducho a niekedy ani prax nepomôže. Prevláda rezignácia a zjednodušovanie vecí. Riešenia mimo svojej komfortnej zóny a svojich kontaktov študenti nevyhľadávajú. Orientovaní sú na plnenie jednotlivých bodov. Je jedno v akej kvalite. Dôležité je si odfajknúť úlohu. Proaktivita veľmi slabá.